Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

drevorubač

Spilovanie stromu. Prevzaté z Apáthy, Š: Drevorubačstvo a spôsob spracovania dreva. In: Horehronie I. Ľudové zamestnania. Bratislava 1968, 270

(drevotár, drvotár, rubár)

lesný robotník, pracujúci zväčša sezónne pri ťažbe dreva. Do 18. storočia, v ktorom sa začala používať ručná píla, drevorubači pracovali vo dvojiciach. Potom tvorili pracovné skupiny, ktoré boli zložené prevažne z rodinne alebo susedsky spriaznených mužov. Skupinu viedol a zmluvy medzi drevorubačmi a majiteľmi lesov sprostredkúval predák (faktor). Drevorubači sa buď vracali denne domov (ak bolo šlog – miesto, na ktorom práve pracovali – blízko ich bydliska), alebo chodili na týždňovky, prípadne na celú sezónu do lesov. Dlhodobý pobyt mužov mimo bydliska a hospodárstva vplýval na spôsob života jednotlivých rodín i celej obce: o hospodárstvo sa starali a deti vychovávali ženy a starí členovia rodiny. Drevorubači pracovali od východu do západu slnka a mali len prestávky na jedenie. Na bývanie im v lesoch slúžili sezónne obydlia z dreva (krám). V čase oddychu ručne zhotovovali úžitkové predmety z dreva.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: drevorubačstvo
Literatúra: Apáthy,Š.: Drevárstvo v okolí Bardejova. In: Sedlák, I. a kol.: 60 rokov Šarišského múzea v Bardejove. Bardejov 1967, 245-333.
Apáthy, Š.: Drevorubačstvo a spôsoby spracovania dreva. In : I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 276-349.

galéria