Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

stupa

Drvenie konopných stoniek v stupách na vodný pohon. Šivetice (okr. Revúca), 1. polovica 20. storočia. Archív textov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto M. Milo.

1. ručná stupa – drevená nádoba z vydlabaného kmeňa, v ktorej sa obvykle kamenným tĺkom drvili obilniny a iný materiál

2. nožná stupa – zariadenie na drvenie, ovládané nohami človeka. Do valcovitého otvoru, vydlabaného vo vodorovnom kmeni, dopadal zaoblený alebo špicatý tĺk, kolmo nasadený na dvojramennej páke. Na nej stál človek, ktorý ju ovládal prenášaním pohybu z jednej nohy na druhú, čím sa tĺk striedavo dvíhal a udieral do otvoru. Obvykle bolo viac nožných stúp v ráme. Používala sa najmä na drvenie ľanového semena na lisovanie oleja pre mastenie jedál v pôstnom období. V Honte a južnom Gemeri používali nožnú stupu na lámanie ľanu a konopy: horné brvno s priehlbinou na spodnej strane dopadalo na hranu spodného brvna;

3. stupa na vodný pohon (stupy) – zariadenie na drvenie na vodný pohon. Koleso, obvykle na vrchnú vodu, otáčalo hriadeľ (val) s kolmo upevnenými hranolmi (kríže), ktoré dvíhali vodorovné priečky (palce) na zvislých tĺkoch (kladivá). Tie dopadali do otvorov vo vodorovnom kmeni alebo klade. Vďaka polohe krížov sa jednotlivé tĺky zdvíhali striedavo. Ich dolný koniec i tvar otvorov pod nimi boli prispôsobené účelu stupy: na drvenie rudy v hutníctve, drvenie semien pri lisovaní oleja, na lámanie ľanových a konopných stoniek.

4. jedno z pomenovaní valchy.

Autor: Jiří Langer

Pozri aj: olejárstvo, lámačka
Literatúra: Langer, J.: Stoje v lidové kultuře I. (stoupa, valcha, hamr). In: Muzejní a vlastivědná práce, roč. 15, 1977, 11-20.
Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976.
Paličková-Pátková, J.: Ľudová výroba. In: Hont. Tradície ľudovej výroby. Zostavil J. Botík. Martin 1988, 138-188.

galéria