Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

pytlikárstvo

(plátenkárstvo)

výroba a predaj mlynských pytlíkov. Boli to obdĺžnikové kusy tenkej vlnenej tkaniny rozličnej hustoty, ktoré ako súčasť mlynského zariadenia slúžili na oddeľovanie múky od krupice a otrúb. Pytlíky sa v mlynoch začali používať od 16. storočia. Od začiatku 18. stor. sa pytlikárstvom zaoberali tkáči vo Vrbovciach, Skalici, Sobotišti, a najmä na Myjave, kde sa táto výroba udržala do začiatku 20. storočia: v roku 1833 tu pracovalo 137 majstrov, 40 tovarišov, 50 učňov, roku 1911 už len 91 tkáčov. Pytlikári tkali aj talesy a cikadly (židovské obradové šatky z jemnej bielej vlny s čiernymi alebo tmavomodrými pásmi). Do konca 19. storočia tkali pytlíky z vlny, ktorú pytlikári, členovia ich rodiny a najaté osoby spracúvali na nite. Koncom 19. stor. už tkali aj z anglickej strojovej priadze, čo prácu tkáčov urýchlilo. Továrenská výroba v 2. polovici 19. storočia konkurovala pytlikárom, ktorí sa jej bránili založením svojpomocného spolku roku 1868. Výroba pytlíkov na Myjave zanikla po druhej svetovej vojne. Predajom pytlíkov sa zaoberali zväčša podomoví obchodníci, ktorí ich predávali v Uhorsku, Rakúsku, Juhoslávii, Taliansku i v Haliči.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: vlna, hrebeň
Literatúra: Bodnár : Myjava
Marková, E.: Myjavské plátenká a pytlíky. In: Slovenský národopis, roč. 15, 1967, 555 - 569.
Polonec, A.: Remeselná, domácka a obchodná činnosť. In: Myjava. Zostavil M. Dugáček a J. Gálik. Bratislava 1985, 321 – 327.