Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

manufaktúra

Reklamný plagát manufaktúry Haliči (okr. Lučenec) na súkno, založenej v roku 1676,  s jej vyobrazením. Prevzaté z Špiesz, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Martin 1983, 111.

prechodná výrobná forma medzi remeslom a továrenským priemyslom, založená na ručnej práci, deľbe práce a sústredení väčšieho počtu pracovníkov do jedného podniku. Manufaktúrnou výrobou sa pri zachovaní technologickej základne remesla dosiahlo zvýšenie produktivity práce a zdokonalenie jednotlivých pracovných úkonov. Na Slovensku vznikali manufaktúry od 17. storočia (Hubice, Malacky). Veľký význam pre rozvoj manufaktúrnej výroby malo založenie manufaktúry na súkno v Banskej Bystrici v roku 1725. Vývoj manufaktúr na Slovensku mal 4 etapy. Prvá (1725 – 1765) bola založená na práci zahraničných odborníkov. Pracovali vlastnými nástrojmi vo vlastných dielňach, ktoré existovali na základe povolenia alebo vyrábali necechový tovar. V druhej etape (1765 – 1784) sa zakladali predovšetkým textilné manufaktúry (Halič, Teplička nad Váhom, Bernolákovo), ktoré boli chránené pred cechmi. Tretia etapa sa vyznačovala veľkou podnikateľskou aktivitou, objavili sa napríklad spriadacie a česacie stroje. V štvrtá etapa (1790 – 1840) bola prechodom od manufaktúrnej k priemyselnej výrobe v podmienkach štátnej podpory. Na manufaktúry sa menili aj remeselné dielne. Manufaktúry využívali prácu námezdných zamestnancov, tzv. rozptýlené manufaktúry domáckych výrobcov. Manufaktúry prispeli k šíreniu nových výrobných techník a nástrojov, k zdokonaleniu postupov výroby textilu, liehovín, keramiky, výrobkov z kože a pod. Poskytovali prácu širokým vrstvám obyvateľstva.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, dielňa, nákladnícky systém, súkenníctvo, keramika
Literatúra: Špiesz, A: Manufaktúrne obdobie na Slovensku 1725 - 1825. Bratislava 1961.
Špiesz, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Martin 1983.

galéria