podomový obchod

(vandrovný obchod, hauzírka)
obchodovanie s tovarom, prevádzané chodením z obce do obce a z domu do domu bez určitého predajného miesta. S rôznymi zákonnými úpravami pretrval na Slovensku až do polovice 20. storočie. Vykonával sa na základe osvedčení – podomových knižiek a ich evidovania v mieste pôsobenia, často aj nelegálne. O podomových obchodníkoch pochádzajúcich spomedzi poddaných hovoria už údaje zo 17. storočia. Rozšírenie podomového obchodu medzi vidieckym obyvateľstvom súvisel s potrebou vedľajších zdrojov zárobku poľnohospodárskych domácností, s výrobnými podmienkami, tovarovou produkciou, spotrebiteľskými nárokmi obyvateľstva, úrovňou maloobchodnej siete a teritoriálnymi možnosťami pohybu v európskom, ale i mimoeurópskom priestore. Rozšírenie jednotlivých druhov podomového obchodu sa regionálne a lokálne diferencovalo. Podomový obchod prevádzal buď samotný výrobca alebo priekupník. V niektorých druhoch podomového obchodu sa uplatnili bohatší roľníci a mešťania, ktorí disponovali kapitálom, dopravnými prostriedkami ap. Drobní výrobcovia sa dostali do ich zamestnaneckej závislosti a drobní podomoví obchodníci do pozície ich námezdných pracovníkov. Súčasťou podomového obchodu sa v takýchto prípadoch stali kapitálovo významné podniky v zahraničí (obchodné domy šafraníkov, dielne, manufaktúry drotárov). Podomovým obchodom sa distribuovali takmer všetky druhy domácich a poľnohospodárskych výrobkov. Oklieštenie pracovných oblastí podomového obchodu po roku 1918 spôsobilo zánik jeho najvyšších foriem organizácie, podomový obchod sa individualizoval a v dôsledku hospodárskych pomerov orientoval na priemyselný spotrebný tovar. Zmeny v zamestnaneckých podmienkach na Slovensku v socialistickom zriadení podmienili jeho zánik.