plátenníctvo

tkanie, úprava a predaj plátna. Trh s plátnom na Slovensku zásobovali najmä vidiecki domáci výrobcovia, sčasti remeselní tkáči. Výroba a predaj plátna sa zvýšením dopytu rozvíjala najmä v 18. a v 1. polovici 19. storočia. V 40. rokoch 18. storočia na Slovensku vyrobili 2/3 celouhorskej produkcie plátna. Hlavnou oblasťou výroby bol Spiš, po ňom Orava, Šariš. Významný počet výrobcov bol aj v Liptove, Gemeri, Turci, Zemplíne, vo Zvolenskej a Trenčianskej stolici. V obchode s plátnom na východnom Slovensku vynikli, najmä v 18. storočí, balkánski obchodníci z juhu Uhorska i mestskí farbiari, z ktorých vzišli veľkoobchodníci v Kežmarku a Rožňave, v 1. polovici 19. storočia majitelia bielidiel plátna z Prešova, Bardejova a mnohých spišských obcí. Obchodníci získavali tovar priamym výkupom od výrobcov v mieste ich bydliska a na trhoch. Na Orave sa plátenníctvu venovalo výlučne domáce obyvateľstvo. Podomovým obchodom sa zaoberali drobní výrobcovia. Bohatší roľníci, mešťania, majitelia mangľov a farbiarní obchodovali vo veľkom. Plátno vykúpené v obciach hornej Oravy zvážali na spracovanie do skladov v Slanici, Námestove, Ústí nad Oravou, Bobrove, Kline ap. Na jeho jarmočný predaj najímali za podiel zo zisku miestnych roľníkov (gazda) s pomocníkmi (legéň, psik). Tí od Nového roku do februára v skupinách odchádzali na cesty s vozmi naloženými tovarom. Koncom 19. storočia sa predaj plátna rajonizoval podľa obcí (napríklad plátenníci zo Slanice obchodovali v Chorvátsku, Slavónii, Dalmácii, Zadunajsku, v Palestíne i Egypte). Plátenníci predávali, najmä v 2. polovici 19. storočia, aj priemyselne vyrobený zahraničný textil. Export textilných výrobkov priemyselných a manufaktúrnych podnikov z rakúskej časti monarchie na územie Slovenska od polovice 19. storočia trhovú výrobu a obchod s plátnom na Slovensku postupne vytlačil.