pastierske umenie

umelecké prejavy slovesné, hudobné, výtvarné, súvisiace s pastierskou kultúrou. Jeho výrazom sú pastierske obyčaje, piesne, tance, artefakty súvisiace s pastierskym zamestnaním, spojeným s pasením dobytka a spracúvaním živočíšnych produktov (palice, valaška, bačovský riad, odlievák, črpák, formy na syry a maslo), špeciálne signálne hudobné nástroje (zvonce, bič, roh, trúba, píšťaly, fujara, gajdy), ako aj odevné formy, ktoré pastieri skôr konzervovali, než aktívne rozvíjali. Pastierske umenie sa rozvinulo najmä v tých častiach Európy, kde pastierstvo zásadne ovplyvňovalo spôsob života a zohralo symbolickú úlohu v tradičnej ľudovej kultúre (Karpaty, Alpy). U nás sa viaže najmä na horské oblasti stredného Slovenska. Rozpoznať osobité črty pastierskeho umenia od ostatnej ľudovej výtvarnej produkcie je možné len v rámci určitej oblasti a určitej doby. Niektoré výtvarné techniky, napríklad v rezbárstve, sa nachádzajú paralelne v prácach pastierov, dedinských náturistov a remeselníkov. Vo všeobecnosti si však pastierske umenie v rámci ľudovej výtvarnej kultúry do konca 19. storočia zachovalo viac archaických prvkov, aj takých, ktoré v roľníckom prostredí už prestali byť aktuálne (gajdy; staré textilné techniky: pletenie zápästkov, rukavíc, papúč na drevenej forme; nosenie vybíjaných klobúkov, káps a širokých opaskov). V dekóre pastierskeho umenia sa popri staršej vrstve geometrických prvkov (najčastejší je solárny motív) uprednostňovali motívy z prírody a figurálne zobrazenia života a práce na salaši. Osobitý regionálny charakter nadobudlo pastierske umenia na Slovensku v drevorezbe. Ešte v 2. polovici 20. storočia mnohí spomedzi amatérskych rezbárov-figuralistov boli pôvodným zamestnaním pastieri.