ornamenthttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg150150Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
ornament
výzdoba tvorená jednotlivým motívom alebo sústavou motívov (ornamentika), dekorujúcich akýkoľvek materiál a predmet. Podľa povahy a druhu pôvodu môže byť geometrická, rastlinná, antropomorfná, zoomorfná, predmetná. Funkcia ornamentu môže byť nielen ozdobná, ale aj účelová (napr. vybíjaním sa ozdobovalo, ale zároveň spevňovalo porisko valašky) a symbolická (strom života), pričom všetky tri môžu jestvovať spolu. Dôležitou zložkou ornamentu z hľadiska estetického a symbolického je farebnosť. V slovenskej ľudovej výtvarnej kultúre mal ornament významné miesto. Objavoval sa v bohatých variáciách založený na archaických abstraktných geometrických motívoch (kruh, svastika, štvorec, vlnovka, rozeta) a na rastlinných motívoch (ruža, tulipán, karafiát, granátové jablko), v ktorých rozpoznať reminiscencie najmä na renesančné (výšivka) a barokové (rezbárstvo), menej na empírové a klasicistické ozdobné princípy. Sporadickejšie boli zastúpené figurálne motívy, z ktorých prevažovali zoomorfné, menej antropomorfné ornamentálne zobrazenia. Ornamentálne prvky boli zoskupené podľa početných kompozičných schém, z ktorých k najobľúbenejším na Slovensku patrila pásová kompozícia, pri ktorej motívy na seba pravidelne nadväzovali v pásoch rozličnej šírky. Bohato zastúpená bola aj osová kompozícia, ktorej základ tvorila kytica (kvetinový ker). Pre určitú skupinu predmetov (kachlica, misa, tanier) bola obvyklá centrálna kompozícia, pri ktorej sa ťažisko koncentrovalo v strede predmetu. Vyskytovalo sa aj nekonečné vzorovanie, pri ktorom sa ten istý ornamentálny motív pravidelne opakoval po celej ploche predmetu (modrotlač). V ľudovom prostredí sa úsilie o ozdobnosť sústreďovalo prevažne na sviatočných, obradových predmetoch, ktorých cieľom bolo ozvláštniť nositeľa, miesto, situáciu. Vo výbere a formálnom spracovaní a farebnosti ornamentálnych prvkov sa výrazne prejavovali lokálne odlišnosti. Na rozhraní 19. a 20. storočia sa do popredia dostáva úsilie o prehnanú ozdobnosť (dekorativizmus). Pramenilo niekedy z potreby zaplniť priestor – horor vacui.
Bossert, H. Th.: Ornamente der Volkskunst. Keramik – Holz – Mettal. Tübingen 1962. Danglová, O.: Dekor/ Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001. Peesch, R.: Ornamentik der Volkskunst in Europa. Leipzig 1981.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.