rastlinná ornamentika

výzdoba štylizovanými rastlinnými prvkami. Jej základnými motívmi sú: centrálne komponovaný kvet pri pohľade zhora – rozeta, v realistickejšej podobe ruža a kvet z bočného pohľadu, v realistickejšej podobe klinček, ľalia. Základnými ornamentálnymi kompozíciami sú: centrálna os, ku ktorej sa symetricky zbiehajú vetvy (strom života, kvetinový ker) alebo vlnovka z rastlinných úponkov. Sprostredkujúci vplyv na šírenie rastlinnej ornamentiky v ľudovom umení mali renesančné talianske a nemecké vzorníky z 15. a 16. storočia, vzory talianskych a francúzskych brokátov zo 17. a 18. storočia, v 19. storočí masová produkcia kolorovaných papierových predlôh k výšivkám a tapisériám. Na rozšírení rastlinnej ornamentiky v ľudovom prostredí mali veľký podiel remeselníci pracujúci pre vidiek – stolári, modrotlačiari, džbankári. Rastlinná ornamentika sa vyskytovala najmä v textilnom dekóre, nástennej maľbe, maľbe na nábytku a na skle, pri výzdobe kraslíc, v rezbárstve, kde sa objavovala najmä na daroch z lásky (ľúbostnú symboliku vyjadroval kvet vyrastajúci zo srdca). Vývoj rastlinnej ornamentiky v 2. polovici 20. storočia charakterizoval príklon k naturalistickým formám.