ornament

ornament

ornament 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

ornament

výzdoba tvorená jednotlivým motívom alebo sústavou motívov (ornamentika), dekorujúcich akýkoľvek materiál a predmet. Podľa povahy a druhu pôvodu môže byť geometrická, rastlinná, antropomorfná, zoomorfná, predmetná. Funkcia ornamentu môže byť nielen ozdobná, ale aj účelová (napr. vybíjaním sa ozdobovalo, ale zároveň spevňovalo porisko valašky) a symbolická (strom života), pričom všetky tri môžu jestvovať spolu. Dôležitou zložkou ornamentu z hľadiska estetického a symbolického je farebnosť. V slovenskej ľudovej výtvarnej kultúre mal ornament významné miesto. Objavoval sa v bohatých variáciách založený na archaických abstraktných geometrických motívoch (kruh, svastika, štvorec, vlnovka, rozeta) a na rastlinných motívoch (ruža, tulipán, karafiát, granátové jablko), v ktorých rozpoznať reminiscencie najmä na renesančné (výšivka) a barokové (rezbárstvo), menej na empírové a klasicistické ozdobné princípy. Sporadickejšie boli zastúpené figurálne motívy, z ktorých prevažovali zoomorfné, menej antropomorfné ornamentálne zobrazenia. Ornamentálne prvky boli zoskupené podľa početných kompozičných schém, z ktorých k najobľúbenejším na Slovensku patrila pásová kompozícia, pri ktorej motívy na seba pravidelne nadväzovali v pásoch rozličnej šírky. Bohato zastúpená bola aj osová kompozícia, ktorej základ tvorila kytica (kvetinový ker). Pre určitú skupinu predmetov (kachlica, misa, tanier) bola obvyklá centrálna kompozícia, pri ktorej sa ťažisko koncentrovalo v strede predmetu. Vyskytovalo sa aj nekonečné vzorovanie, pri ktorom sa ten istý ornamentálny motív pravidelne opakoval po celej ploche predmetu (modrotlač). V ľudovom prostredí sa úsilie o ozdobnosť sústreďovalo prevažne na sviatočných, obradových predmetoch, ktorých cieľom bolo ozvláštniť nositeľa, miesto, situáciu. Vo výbere a formálnom spracovaní a farebnosti ornamentálnych prvkov sa výrazne prejavovali lokálne odlišnosti. Na rozhraní 19. a 20. storočia sa do popredia dostáva úsilie o prehnanú ozdobnosť (dekorativizmus). Pramenilo niekedy z potreby zaplniť priestor – horor vacui.

AutorOľga Danglová

Literatúra

Bossert, H. Th.: Ornamente der Volkskunst. Keramik – Holz – Mettal. Tübingen 1962.
Danglová, O.: Dekor/ Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001.
Peesch, R.: Ornamentik der Volkskunst in Europa. Leipzig 1981.

Preskočiť na obsah