Mesiac

druhé najjasnejšie teleso na oblohe, najbližší vesmírny sused Zeme. So sledovaním jeho polohy na oblohe, premenlivej podoby a viditeľnosti sa spájali predstavy, povery, predpovede a zariekania. Výsledkom racionálnych pozorovaní boli pranostiky: keď je Mesiac čistý, jasný, na druhý deň má byť pekné počasie; ak je ohraničený veľkým červeným kruhom, bude vietor; ak je červený kruh okolo Mesiaca tesnejší, bude pršať. Mesiac slúžil tiež na veštby: kruhy okolo neho boli predzvesťou epidémií, jeho zatmenie predzvesťou vojen, hviezda v jeho blízkosti veštila požiar alebo iné nešťastie. V predstavách spojených s pozorovaním fáz Mesiaca sa uplatňoval princíp magickej podobnosti – nov, dorastanie, spln a cúvanie Mesiaca sa dávali do priamej súvislosti s ľudskou činnosťou: napríklad obdobie po splne bolo vhodné na aktivity, ktorých zmyslom bolo niečo odstrániť; po nove sa nemalo siať obilie, lebo zrno by bolo malé a úroda slabá; do nového domu sa mala rodina sťahovať, keď Mesiac rástol, aby hospodárstvo prosperovalo; dom sa mal čistiť, keď Mesiac ubúdal, aby sa v ňom nedržal hmyz. Do polovice 20. storočia sa zachovali uvítacie veršované formulky, v zmysle ktorých mal Mesiac v nove zabezpečiť človeku zdravie ako protislužbu za vítanie, napríklad v Sebechleboch: Vitaj, vitaj, noví hosť, abi ma nebolela tento mesiac žiadna kosť! Mesiac sa nemal pozorovať spod strechy, aby človeka nebolievali zuby.