poludnica

poludnica

poludnica 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

poludnica

démonická bytosť ľudskej podoby, objavujúca sa väčšinou v poludňajšom čase. V ľudovej tradícii sa najmä poludnie a polnoc považovali za hodiny duchov, ktoré sa mali prežívať v pokoji, preto poludnica vyháňala ľudí z polí. Koho zastihla pri práci, trápila ho otázkami alebo mu privodila smrť. Poludnica mala miestami podobu vzdušných prúdov a spôsobovala letný vánok. Mohla byť neviditeľná a jej pohyb po poli predpokladali podľa postupného skláňania klasov. Na Slovensku mala vzhľad starosvetskej mladuchy s partou alebo bosej ženy zahalenej do dlhého obrusu či rozstrapkanej sukne. Vo vzťahu k ľuďom sa prejavovala ako zlá, škodlivá bytosť. Protipólom poludnice je nočnica (polnočnica). Jej zjavenie sa o polnoci oznamovalo smrť v rodine. Kto ju uvidel, nesmel zapískať, lebo by ho mohla roztrhať. S predstavou o poludnici súvisí aj predstava o klakanici, na Slovensku známej najmä na Záhorí. Slúžila ako odstrašujúci výchovný prostriedok pre deti, ktoré sa zdržiavali vonku po večernom zvonení – po klekání.

AutorTatiana Cibulová

Literatúra

Komorovský, J.: Slovania. In: Mytológie sveta. Bratislava 1973, 299-313.
Máchal, H.: Nákres slovanského bájesloví. Praha 1891.
Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol. Ľud Hornádskej doliny. Košice 1989, 281-285.

Preskočiť na obsah