plátnohttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/platno.jpg800761Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
plátno
tkanina z nití z rastlinných vlákien, tkaná plátnovou väzbou. Na území Slovenska plátnom hovorovo nazývali hladké (nezdobené) tkaniny z rastlinnej priadze, ktoré mali aj konkrétne pomenovania, vychádzajúce z ich väzby (rips, keper, drilich, cvilich ap.). Aj tkaniny z vlnenej priadze boli tkané v plátnovej väzbe, ale – okrem mlynského plátenka – neboli nazývané plátnom. Na severe Slovenska bol hlavnou surovinou na domácke plátno ľan, na západe a juhu to bola konopa. Na konci 19. storočia sa začali v domáckom tkaní plátna používať aj bavlnené nite. Domáckou výrobou plátna sa zaoberali ženy na dedinách. Remeselne tkali plátno muži, ktorí na západe a juhozápade Slovenska tkali plátno aj pre obyvateľov dedín z domácky pradených nití. Na Orave, Spiši a v Šariši bolo tkanie a predaj plátna, najmä od 18. storočia, hlavným zamestnaním v rámci plátenníctva. Podľa akosti nití sa tkali druhy plátna. To najkvalitnejšie (tenké, povesnové plátno) sa používalo na sviatočné odevy, pôlky, obrusy, uteráky ap. Z hrubšieho pačesného plátna sa šili pracovné odevy, bytové textílie. Na podšívky, na hospodárske textílie (trávne plachty, vrecia a i.) sa používalo hrubé zrebné plátno. Bavlnené plátno bolo z kupovanej priadze rozličnej hrúbky alebo sa táto priadza miešala s ľanovou či konopnou priadzou. Domácke tkanie plátna začalo na Slovensku zanikať v polovici 20. storočia.
Baly, na polovicu po dĺžke zloženého a skrúteného domácky tkaného plátna. Veľaty (okres Trebišov), 1992. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto J. Zajonc.
Plátnová väzba (schéma). Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba J. Zajonc.
Baly, na polovicu po dĺžke zloženého a skrúteného domácky tkaného plátna. Veľaty (okres Trebišov), 1992. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto J. Zajonc.
Staňková, J.: Domácke spracovanie plátna a súkna. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 355 - 469. Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976. Zajonc, J.: Domácka výroba tkanín v juhozápadnom Zemplíne. In: Slovenský národopis, roč. 41, 1993, 397 - 422.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.