jarmok

(výročný trh)
trh poriadaný periodicky niekoľkokrát do roka. Podľa druhu tovaru sa ustálili dva typy jarmokov: výkladné jarmoky so spotrebným tovarom a jarmoky na hospodárske zvieratá (dobytčie, konské, ovčie trhy). Už v súvislosti s kráľovským udeľovaním práva výročného trhu mestským sídlam v 14. storočí je známe ich terminovanie k cirkevných sviatkom. Záujem lokalít o získanie trhových výsad viedol k tomu, že od 17. storočia a do 1. polovice 19. storočia mali jarmočné privilégiá na Slovensku nielen mestá, ale takmer všetky mestečká a niektoré väčšie dediny. V roku 1720 trhové právo uplatňovalo 232 lokalít. Ich ďalšia expanzia v období kapitalizmu súvisela s produkciou remeselnej, domácej a poľnohospodárskej výroby a potrebou odbytísk, so spotrebiteľským dopytom širokých vrstiev agrárneho obyvateľstva a úrovňou maloobchodnej siete na vidieku. V 20. a 30. rokoch 20. storočia sa konali v 293 sídlach. Najväčší počet jarmokov sa poriadal 4 razy do roka (jarný, letný, jesenný, zimný jarmok), obyčajne v rovnakom termíne obidva druhy. Kým trhy výkladné sa konali v centrálnych častiach mesta, dobytčie sa z hygienických dôvodov umiestňovali mimo intravilánu sídiel. Podľa pravidiel organizácie trhov sa jarmočníci zoraďovali podľa druhu tovaru. K jarmokom patrili zábavné atrakcie, komedianti, cirkusanti, veštkyne. Hospodársky význam výkladných jarmokov závisel od návštevnosti okolitého vidieckeho obyvateľstva. K územne najvýznamnejším jarmočným centrám patrila Trnava, Levice, Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Brezno, Bardejov, Košice atď. V 50. rokoch 20. storočia socialistický obchod jarmoky obmedzoval a rušil ako neopodstatnenú formu obchodu. Nezanikli však úplne a s odstupom času sa tradície výkladných jarmokov začali oživovať. Popri obchodnej funkcii predstavujú v súčasnosti najmä kultúrno-historickú hodnotu.