remeselnícke obyčaje
tradíciou ustálené postupy správania spoločenskej vrstvy remeselníkov. Ich hlavnú zložku tvorili tradície z obdobia existencie cechov. K najvýznamnejším patrili oslavy nadobudnutia kvalifikácie, cechové zhromaždenia a voľby cechmajstra, oslavy kalendárnych sviatkov, pohreby majstrov, deň svätca, ktorý bol patrónom cechu. Prechod z nižšieho stupňa remeselníckej hierarchie do vyššieho – z učňa na tovariša, z tovariša na majstra – sa spájal s obradovými úkonmi. Tvorili ich rôzne skúšky adeptov, ponaučenia či predpísané hostiny. Významnú spoločenskú úlohu plnili fašiangové zvyky cechov, najmä spoločné trojdňové zábavy remeselníkov. Ich hlavnými organizátormi boli mäsiari. Známe je nosenie mäsiarskych učňov na brvne po uliciach a trhanie husí. Debnári tancovali takzvaný obručový tanec. Väčšina remeselníckych obyčajov má širší európsky pôvod.