koleda

obradová pieseň funkčne viazaná k obdobiu od adventu do Troch kráľov. Spolu s recitovaným vinšom býva na Slovensku súčasťou vianočných a novoročných obchôdzok. Spievali ich odrastenejší chlapci, mládež, neskôr najmä chudobnejšie deti. S koledou chodieval tiež kňaz alebo aj skupina žien (v advente). V koledách sa prejavuje prelínanie kresťanských, pastorálnych a folklórnych motívov. Repertoár kolied infiltroval viaceré žánre duchovných piesní, biblických látok a legiend (letákové piesne). Veľa spoločných znakov v textoch i hudobnom stvárnení nachádzame v barokovej a ranoklasicistickej pastorele. Pastorálne motívy a pastorely ovplyvnili koledy vo viacerých oblastiach Európy západného (rímskokatolíckeho a reformovaného) kresťanského rítu. U gréckokatolíkov a pravoslávnych kresťanov dominuje vo Vianociach kult Matky Božej, pastorálne koledy sú tu ojedinelé. Slovenské koledy neobsahujú osobitnú skupinu novoročných piesní, ani obchôdzkové ľúbostné piesne, známe u iných slovanských národov.
V slovenských koledách prevláda tematika narodenia Ježiška v maštali, anjelského zvestovania a pastierov, ktorí sa ako prví poklonili Spasiteľovi. V niektorých koledách sú v popredí žartovné, parodické prvky. Mnohé obsahujú motív pýtania odmeny. V hudobnej zložke sa prejavuje dlhodobá tradícia: prevládajú jednoduché harmonické melódie staršieho typu v rozsahu sexty až oktávy, ale vyskytujú sa aj archaické recitatívne nápevy a najmä kvinttonálna a kvintakordálna melodika. Popri recitatívnosti sa často uplatňuje dvojdobý, ale tiež trojdobý a tanečný rytmus. Na formovaní a existencii kolied mali podiel aj betlehemské hry. V širšom význame sa termínom koleda označuje aj vianočná obchôdzka, riekanka, vinš, hra alebo dar, odovzdávaný pri koledovaní. Ako koleda sa označoval aj palicový tanec.