nahota

nahota

nahota 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

nahota

obnažené telo alebo jeho časť ako podmienka realizácie magických praktík. Ak bol cieľom pôsobenia praktiky človek, nahota mala zabezpečiť priamy kontakt jeho tela s magicky aktívnym prvkom, aby bol čo najúčinnejší: v Gemeri pri liečení priesti prevliekali nahé dieťa cez štrbinu v rozštiepenom kmeni mladého duba. Nahé telo, jeho časť, slúžilo aj ako magický prostriedok: aby sa ošípané pri pasení nerozbiehali, mala si ich majiteľka pri prvom výhone v roku trikrát sadnúť holým zadkom na pasienok. Z vnímania zadku či pohlavných orgánov ako odpudivých častí tela a z chápania obnaženia tela ako nevhodného, hriešneho konania vychádzalo používanie nahoty pri zaháňaní zlých síl (požiar, cholera a iné). Pozitívny význam mala predstava o prenose plodivej, liečivej sily z pohlavných orgánov na iné objekty dotykom: na západe Slovenska si ženy pri sadení kapusty i siatí ľanu zdvihli sukňu a sadli na zem, aby mali dobrú úrodu; na Horehroní pri liečení slintačky matka utierala dieťaťu ústa spodnou sukňou.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Horváthová, E.: Predstavy o prírode. In: Horehronie II. Kultúra a spôsob života ľudu. Zostavil J. Mjartan a E. Plicková. Bratislava 1974, 323-339.

Preskočiť na obsah