šestonedieľka

šestonedieľka

šestonedieľka 699 714 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

šestonedieľka

(posteľkyňa, mládečkyňa, kútnica, položnica)
žena v období približne do šiestich týždňov po pôrode. Podľa poverových predstáv bola nečistá – mohla ohroziť okolie, ale aj jej hrozilo nebezpečenstvo zo strany nečistých síl (víla, bohynka, mamuna, osúdenica, sudička). Bola izolovaná a chránená dodržiavaním rôznych príkazov a zákazov. Spávala za kútnou plachtou, nesmela opustiť dom, dvor, obec. Verilo sa, že dom, ktorý navštívi, alebo pole, na ktoré vstúpi, zničí živelná pohroma. Na dvor mohla vyjsť len v čepci a chránená ochrannými predmetmi (magickými rastlinami, napríklad zvončekom, oblečená v mužskom kabáte). Nesmela vykonávať niektoré domáce práce, pretože by vyšli navnivoč (šiť, prať, kopať) alebo by mohla zapríčiniť nešťastie (kravy ňou podojené stratia mlieko, studňa, z ktorej naberie vodu, sčervivie). Za šestonedieľku vykonávali práce ženské príbuzné, pôrodná baba, kmotra, prípadne manžel. Ak umrela, pozostalí sa v niektorých prípadoch pomocou magických úkonov snažili, aby dieťa zomrelo tiež (kotúľali ho po matke, dávali jej ho pod pazuchu). Rozšírená bola predstava, že mŕtva chodí v noci dieťa kolísať a pridájať, že sa z nej stáva poludnica alebo biela pani. Šestonedelie bolo ukončené vádzkou.

Kmotry cestou k šestonedieľke. Merník (okr. Michalovce), 1950. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: R. Ciho
Kmotry cestou k šestonedieľke. Merník (okr. Michalovce), 1950. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: R. Ciho

AutorZuzana Beňušková

Literatúra

Jakubíková, K.: Rodinné obyčaje. In: Tradície slovenskej rodiny. Zost. M. Botíková. Bratislava 1977, 161-188.
Horváthová, E.: Zvyky a obrady. In: Hont. Tradície ľudovej kultúry. Zost. J. Botík. Martin 1988, 468-548.
Mjartan, J.: Hornonitrianske zvyky pri narodení. Horná Nitra 6, 1974, 53-88.

Preskočiť na obsah