• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

obradný plač

obradný plač

obradný plač 765 760 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

obradný plač

rituálna súčasť obradov prechodu, predovšetkým pohrebu, potvrdzujúca právoplatnosť a nezvratnosť sociálnej a biologickej zmeny; protiklad obradného smiechu. Na väčšine nášho územia sa verilo, že neoplakaný mŕtvy sa môže stať revenantom alebo upírom. Preto plač musel zaznieť v tradíciou predpísanom čase a mieste, aby sa posilnil zdanlivo upokojujúci účinok na dušu mŕtveho. Vykonávateľkami obradného plaču pri pohrebe bola oplakávajúca žena, matka, dcéra, sestra mŕtveho (plačka – žena z príbuzenstva alebo najatá osoba), pri svadbe vydávajúca sa mladucha, družice, ženy z nevestinho príbuzenstva. Plač s rozvinutou obradovou funkciou bol u západných Slovanov potlačený najmä cirkevnými zákazmi. Ojedinelý výskyt však svedčí o jeho uplatňovaní v takých momentoch, akými sú konštatovanie smrti, príchod ľudí, ktorí sa dozvedeli o smrti, zatváranie truhly a jej vynášanie z domu, zo dvora, cesta do kostola, na cintorín a pochovávanie do zeme, ku ktorým sa viazali aj texty pohrebných odobierok. Obradný plač sa uplatňoval tiež pri hromadnom vyprevádzaní regrútov (napríklad počas svetových vojen) a pri neprirodzených úmrtiach.

Vykladanie
Vykladanie

AutorĽubica Chorváthová

Literatúra

Chorváthová, Ľ.: Smrť. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 74, mapy 17-24.
Komorovský, J.: K problémom historickej poetiky ľudových žalospevov u východných a južných Slovanov. In: Slovenský národopis, roč. 19, 1971, 43-45.
Burlasová, S.: K poetike a štýlu slovenských pohrebných nariekaní. In: Československé přednášky pro VIII. Mezinárodní sjezd slavistů v Záhřebu. Praha 1978.