obradný smiech

obradný smiech

obradný smiech 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

obradný smiech

rituálna súčasť niektorých obradov prechodu, pomáhajúca magickými prostriedkami prekonať prechodové momenty; protiklad obradného plaču. Na princípe psychodrámy parodizuje strach a škodlivé sily, čím sa dosahuje mobilizácia účastníkov obradu na ich prekonanie (napríklad v hrách pri mŕtvom). Obradný smiech treba odlíšiť od smiechu a veselého momentu spojeného s realizáciou niektorých obyčajov, kde veselosť prevažne nehrá najdôležitejšiu obradovú funkciu. Spája sa s úplnou scénickou premenou účinkujúcich a s pomerne zložitými dramatickými útvarmi.

AutorĽubica Chorváthová

Literatúra

Bachtin, M. M.: François Rabelais a lidová kultura středověku a renesance. Praha 1975.

Preskočiť na obsah