šoltýska kolonizácia

vnútorná kolonizácia neobrábanej i obrábanej pôdy na Slovensku prevažne domácim obyvateľstvom na nemeckom, zákupnom práve v 13.-15. storočí. Cieľom šoltýskej kolonizácie bolo získanie nových osadníkov, kultivovanie pôdy a zakladanie nových osád v riedko obývaných oblastiach rozsiahlych majetkov šľachty a kláštorov, a tým zvýšenie ich peňažných a naturálnych príjmov. Podľa zákupného práva osadnícke rodiny dostávali pridelenú skultivovanú pôdu do dedičnej držby, ktorá bola po dobu 10-15 rokov oslobodená od odvádzania peňažných a naturálnych dávok. Dedičný nájom pôdy bol spojený s právom jej predaja a slobodným sťahovaním poddaného. Osídľovaním boli poverovaní tzv. lokátori, ktorí sa zároveň stali dedičným richtármi – šoltýsmi. Títo dostali od vrchnosti dvojnásobok nezdanenej pôdy a právo zriadenia mlyna, krčmy, jatky, a tiež nižšiu súdnu právomoc nad osadníkmi. Na Spiši a severozápadnom Slovensku vzniklo na zákupnom práve okolo 200 dedín, osídlených prevažne slovenským a čiastočne nemeckým, poľským a rusínskym obyvateľstvom. Výhody plynúce zo zákupného práva zanikli po potlačení Dóžovho povstania r. 1514.