liečiteľ
osoba vykonávajúca činnosť zameranú na obnovenie, prípadne i na ochranu zdravia. Do 14. storočia sa na Slovensku zaoberali liečením osoby späté s náboženstvom (veštci, kňazi, mnísi), verejnou hygienou (holiči, kúpeľníci) a jednotlivci so znalosťami vychádzajúcimi z praxe. V 15. storočí začali v mestách pôsobiť lekári, od 16. storočia samostatní ránhojiči. Liečením sa naďalej zaoberali aj jednotlivci bez odborného školenia, vychádzajúci z poznatkov ľudovej medicíny. Podľa tradičných názorov mal schopnosť liečiť napríklad človek narodený so zubami alebo kto si pred Jurajom (24. apríl) potrel ruky žabími vajíčkami. Poznatky liečitelia získavali od felčiarov i z lekární kláštorov. Liečitelia sa špecializovali podľa spôsobov liečenia, chorôb i pohlavia. Napríklad ženy, nazývané veštica alebo bohyňa, liečili magickými praktikami. Skúsené ženy pomáhali pri pôrodoch, prikladali banky a podobne.