jašter

jašter

jašter 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

jašter

plaz s nohami (latinsky Lacertilia alebo Sauria). V hovorovom jazyku označenie pre rôzne druhy jašteríc, mloka, salamandru škvrnitú (škvrnitý jašter) a slepúcha (slepý jašter, slepošťúr). V tradičných predstavách na Slovensku pozitívny symbol podzemného sveta, vrtkosti, múdrosti, dobrého osudu, často vystupujúci v predpovediach počasia a zdravia i v magických praktikách. Jaštery, počas zimy ukryté, vyliezali na povrch zeme až po jarnom oteplení, preto ich objavenie sa v istom čase na určitých miestach malo význam pre predpovede počasia. Človek, ktorý do Juraja (24. apríl) stretol jaštericu, mal byť po celý rok vrtký a šikovný, kto pred týmto dňom jaštericu pohladkal, mal získať schopnosť liečiť chorých dotykom rúk; kto stúpil na slepého jaštera, netrpel bolesťami nôh; komu sa v Honte pred dňom Juraja podarilo chytiť mloka, mal si ho nechať pobehať po tele, aby mu kravy dobre dojili; zachránenie jašterice zabezpečilo človeku ochranu pred hadmi. Ako symbol dobra odstránil jašter vložený do palice všetky prekážky z cesty; škvrnitý jašter vhodený do ohňa ho mal zahasiť.

AutorKatarína Popelková

Literatúra

Horváthová, E.: Názory, představy a zvyky slovenského lidu. In: Československá vlastivěda, Díl III, Lidová kultura, Praha 1968, 555-589.
Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol. Ľud Hornádskej doliny. Košice 1989, 233-294.
Horváthová, E.: Zvyky a obrady. In: Hont : Tradície ľudovej kultúry. Zost. J. Botík. Banská Bystrica 1988, 536.

Preskočiť na obsah