veštec

veštec

veštec 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

veštec

(vedomec, vedomník, vražec, zemský boh, pánbožko, bača, prorok)
bytosť polodémonického charakteru; človek s domnelými nadprirodzenými vlastnosťami a schopnosťami. Zaoberal sa veštením a magickým ovplyvňovaním budúcnosti neraz na hranici škodlivej mágie. Pomoc veštcov vyhľadávali tí, čo chceli poznať budúcnosť, odhaliť vinníka, páchateľa škody, zistiť, kde je ukradnutá či ukrytá vec, alebo tí, čo sa cítili byť urieknutí. Vedeli poradiť v ľúbostných záležitostiach, vo veciach pomsty či odstránenia protivníka, mohli mať aj schopnosti liečiteľov. Veštec uplatňoval svoje schopnosti na požiadanie, väčšinou za finančnú či naturálnu odmenu. V niektorých oblastiach Slovenska (Zamagurie, Spiš) splývala predstava o ňom s postavou baču – liečiteľa, jasnovidca, odrábača, ktorý bol objektom bázlivej úcty i rešpektu. Na rozdiel od domnelého pôsobenia stríg a strigôňov, pokladaného za jednoznačne negatívne, znalosti a schopnosti veštcov sa hodnotili ako užitočné a prospešné. Jeho ženským protipólom bola bohyňa – vedomkyňa a liečiteľka.

AutorTatiana Cibulová

Literatúra

Máchal, H.: Nákres slovanského bájesloví. Praha 1891.
Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Chrestomatia. Bratislava 1959.

Preskočiť na obsah