koláčhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/kolac1.jpg800581Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
koláč
pečené múčne jedlo. Koláče sa na rozdiel od chleba piekli zvyčajne z jemnej bielej múky, cesto sa zarábalo mliekom a sladilo medom, neskôr cukrom. Piekli sa v peci alebo v rúre sporáka. Slovanský názov koláč sa pôvodne vzťahoval na pečivo okrúhleho tvaru. Aj v tradičnej slovenskej kuchyni sa piekli najmä koláče okrúhleho tvaru, plné alebo v strede s otvorom. Podlhovasté koláče boli podmienené tvarom plechu, na ktorom sa piekli. Rozšírené boli aj pletené koláče, napríklad vianočka a plnené zavíjané do tvaru podkovy alebo valca. Známe boli koláče pečené v hlinenej alebo kovovej forme, napríklad babovňa, veľkonočné baránky. Okrúhle a podlhovasté koláče sa na vrchnej strane zvykli zdobiť zapletaným cestom, obradové koláče tiež zelenými vetvičkami či papierovými ozdobami, najmä s motívmi kvetov a vtáčikov. Príležitostná funkcia ich pečenia, tvar a symbolika podmienili ľudové názvy koláča. Popri názve koláč sa na Slovensku často vyskytujú tradičné názvy: baba, mrváň, brány, štedrák, radostník, boľastník, beľuš, zavinák. Z nemčiny sa u nás ujali názvy calta a kuch. V ľudovom prostredí sa najväčší význam prikladal príprave koláčov pri príležitosti rodinných alebo kalendárnych sviatkov, v rámci ktorých zohrávali obradovú funkciu. Typickým obradovým koláčom bol na svadbe radostník, na Vianoce kračun a štedrák, na Veľkú noc paska, na hodoch hodovník. Plnené koláče mávali zvyčajne názvy podľa náplne: makovník, tvarožník, orechovník, kapustník. V druhej polovici 20. storočia sa množstvo druhov koláčov rozširovalo najmä vplyvom kuchárskych kníh, časopisov a televíznych programov o varení a pečení. Tradičné koláče postupne nahradili nové, náročnejšie druhy, ako i torty a zákusky.
Koláče „zahybáky“, „rohy“, „cestnice“, Dubodiel (okr. Trenčín) 1979. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV. Foto: F. Rebro.
Koláč. Horná Súča (okr.Trenčín), 1976. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: A. Hajduch.
Formy na koláče, Opatová nad Váhom(okr. Trenčín), 1971. Archív negatívov Ústavu etnológie SAVv Bratislave. Foto: R. Stoličná.
Forma na koláč. Telgárt (okr.Banská Bysrtica), 1962. Archív negatívov Ústavu etnológie SAVv Bratislave. Foto: M. Markuš.
Koláče „zahybáky“, „rohy“, „cestnice“, Dubodiel (okr. Trenčín) 1979. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV. Foto: F. Rebro.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.