kračun

kračun

kračun 800 533 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

kračun

(kračunik)

  1. Obradové pečivo. Chleby alebo koláče tohto názvu sa tradične piekli v oblasti východného Slovenska na vianočné sviatky. Cesto kračunov sa zvyklo zarábať pramenistou vodou. V strede pečiva sa urobila jamka, do ktorej sa nakvapkal med. Do cesta sa pridávali rôzne prísady, väčšinou zrná obilnín, strukovín, ľanové a konopné semená, ktoré mali rodine zabezpečiť aj v nasledujúcom roku dobrú úrodu. Podľa tradičných predstáv magickú silu pečiva znásobovali i ďalšie plodiny primiešané do cesta. Napríklad cesnak a petržlenová vňať boli symbolom zdravia a ochrany pred zlými silami, červené šípky symbolom čerstvosti. Do cesta sa pridávali aj posvätené bylinky, oblátky a svätená voda. Niekedy sa do priehlbinky v strede kračuna dávala fľaštička s medom. Po upečení sa vybrala a med sa používal na liečenie, zariekanie a iné magické úkony. Kračun mal podľa ľudovej viery svojou prítomnosťou na vianočnom stole zabezpečiť rodine v nasledujúcom roku každodenný chlieb. Na vianočný stôl sa kládol na seno, na slamu alebo na rozsypané obilné zrná, ktoré sa na jar pridali do osiva na zabezpečenie dobrej úrody obilia. Na okolí Trebišova a Humenného sa zvykli piecť štyri pečivá, ktoré sa kládli na rohy vianočného stola. Najväčší kus sa volal kračun a menšie kračunov brat. Medzi ľuďmi dlho prežívala povera, že kračun sa nesmie nechať cez noc na stole stáť osamote a vždy tam musí byť jeho „brat“. V niektorých lokalitách dostal z kračuna každý člen rodiny ešte pred začiatkom štedrovečernej hostiny, inde ho nechali na stole ležať až do Nového roka alebo do Troch kráľov. Od prelomu 19. a 20. storočia sa kračun postupne chuťovo zjemňoval. V niektorých obciach sa pod týmto názvom začal piecť biely chlieb, inde biely koláč. Zachoval si však obradový charakter. Pri zarobení cesta na vianočné koláče sa najskôr oddelilo cesto na kračun, ktorý sa piekol ako prvý. Najčastejšie sa piekol pletením troch alebo štyroch šúľkov cesta, pretože podľa ľudovej viery takýto koláč symbolizoval svornosť a spolupatričnosť v rodine. Navrchu sa kračun potrel vajíčkom a cukrovou vodou. Takýto koláč sa nazýval aj kračunik. Zvyčajne sa kládol do stredu stola alebo na pravý roh stola. Kračun a kračunik nebol len symbolom štedrovečernej hostiny, ľudová viera mu pripísala aj magické vlastnosti, ktoré mali zabezpečiť zdravie a prosperitu rodine a domácim zvieratám. Preto sa kračuny v niektorých obciach piekli aj pre zvieratá alebo sa im pred štedrou večerou z koláča odlomilo. Tradícia pečenia tohto pečiva aj jeho názov sa považuje za staroslovanské dedičstvo.
  2. Označenie sviatku Vianoc v niektorých obciach východného a stredného Slovenska.

Koláč - kračun. Východné Slovensko, 1. polovica 20. storočia. Prevzaté M. Markuš: Obradný štedrovečerný chlieb na východnom Slovensku. Slovenský národopis, roč. 20, 1972, 73-100. Foto: neautorizované.
Koláč - kračun. Východné Slovensko, 1. polovica 20. storočia. Prevzaté M. Markuš: Obradný štedrovečerný chlieb na východnom Slovensku. Slovenský národopis, roč. 20, 1972, 73-100. Foto: neautorizované.

AutorRastislava Stoličná

Literatúra

Markuš, M.: Obradný štedrovečerný chlieb na východnom Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 20, 1972, 73-100.

Preskočiť na obsah