radostníkhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/radostnik.jpg490786Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
radostník
svadobný alebo krstinový obradový koláč. Mal obvykle okrúhly plný alebo prstencový tvar, v Honte obdĺžnikový. Svadobný radostník bol ozdobený – vtáčikmi, stužkami, vetvičkami, papierovými kvetmi a pod. Tam, kde býval väčších rozmerov, vystužoval sa prútmi a drôtmi. Pre svadobný koláč je názov radostník rozšírený v Honte, Novohrade, na Pohroní, v okolí Nitry, Levíc, na severozápadnom Slovensku a na Orave. Býval darom krstnej matky mladuche. Niekde sa na výrobu radostníka špecializovali kuchárky. Mladucha alebo starejší ho v svadobnom sprievode preniesli do ženíchovho domu, kde ležal na svadobnom stole pred mladým párom. Na záver svadby sa delil medzi všetkých svadobčanov ako znak potvrdzujúci účasť na svadbe. V oblasti hornej Cirochy sa radostníkom nazývalo zrno, ktoré priniesla mladucha do domu ženícha. Niekde, napríklad v Čičmanoch, radostníkmi boli koláče, ktoré od druhej ohlášky v kostole roznášala mladucha všetkým hosťom pozvaným na svadbu. Podľa poverových predstáv peniaze, ktoré za radostníky dostala, nesmela chytať holou rukou, ale do zástery, aby bola bohatá. Krstinový koláč – radostník piekla krstná matka dieťaťa. Pri narodení dieťaťa sa radostníkom nazývalo aj: pozývanie na krstiny s ponúkaním pálenky (okolie Trenčína); pečivo ponúkané pri oznámení o narodení (Horná Nitra); pohostenie pri narodení dieťaťa; niekde i samotné krstiny (napríklad v Pohorelej).
Krstná matka nesie svadobný radostník. Sebechleby (okr.Zvolen), 70. roky 20. storočia. Prevzaté z: R. stoličná a ďalší autori: Slovensko – Európske kontexty ľudovej kultúry, Bratislava 1997, s. 117. Foto: T. Szabó.
Krstná matka nesie svadobný radostník. Sebechleby (okr.Zvolen), 70. roky 20. storočia. Prevzaté z: R. stoličná a ďalší autori: Slovensko – Európske kontexty ľudovej kultúry, Bratislava 1997, s. 117. Foto: T. Szabó.
Kyselica,F. - Kyselicová, E.: Ľudové obradné pečivo. Bratislava 1991. Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001. Stoličná, R.: Rituálne pečivo v tradičnej kultúre. In: Remeslo, umenie, dizajn, 2004, č. 2, 44-46.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.