jeleň

jeleň

jeleň 614 608 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

jeleň

(latinsky Cervus L.)
párnokopytník z čeľade jeleňovitých. V európskych kultúrach kultové zviera božstiev lovu a lesných démonov, jeho obetovanie v staroveku a stredoveku malo rôzne motivované ochranné a plodonosné ciele. Skutočné obete boli postupne zamenené za figúrky z cesta. Amuletom z jeho parohov a zubov sa pripisovala magická sila. V kresťanskej symbolike spodoboval pokrsteného, dušu veriaceho. Neskôr, podľa legendy o svätom Hubertovi (8. storočie), patrónovi poľovníkov, ktorý pri poľovačke stretol jeleňa s horiacim krucifixom uprostred hlavy, sa stal znakom Krista. V rozprávkach a legendách známych na území Slovenska vystupuje aj ako biely jeleň s krížom medzi parohami, s hviezdou na čele, na hrudi, ako pomocník človeka v nešťastí. Podľa historických povestí jeleň požierajúci list alebo halúzku zaručuje vyhojenie rán, omladenie, dlhý život. Tejto interpretácii motívu je blízke aj vysvetlenie jeleňa ako symbolu mužskej potencie. Naopak, nasadenie parohov znamená zneváženie mužnosti, neveru ženy. V západnej a strednej Európe je jeleň častým prvkom ľudovej ornamentiky. Na Slovensku sa objavuje vo výšivkách na obradových textíliách (pôlkach a kútnych plachtách), na fajansových džbánoch, tanieroch, nástennej maľbe, krasliciach, v pastierskom rezbárstve, ale aj ako súčasť zobrazovania poľovníckych výjavov a krajiniek.

Motív jeleňa z výšivky na plachte. Horná Krupá (okr. Trnava), koniec 19. storočia. SNM - Etnografické múzeum v Martine. Foto: H. Bakaljarová
Motív jeleňa z výšivky na plachte. Horná Krupá (okr. Trnava), koniec 19. storočia. SNM - Etnografické múzeum v Martine. Foto: H. Bakaljarová

AutorOľga Danglová

Literatúra

Fügedi, M.: Állataábrálozás a magyar népművészetben. Miskolz 1993.
Danglová, O. : Dekor/ Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001.

Preskočiť na obsah