• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

džbán

džbán

džbán 727 928 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

džbán

(džbánik, krčah)
hrnčiarska, fajansová, kameninová , cínová, medená, sklená alebo plechová nádoba s baňatým korpusom a zúženým hrdlom, s uchom, na krátkodobú úschovu alebo na pitie tekutín. Veľké množstvo tvarových a výzdobných variácií džbánov súviselo s ich rôznym funkčným využitím a obdobím vzniku. Zadymované a glazované džbány sa vyrábali už v stredoveku. Renesančne tvarované sa udomácnili na západnom Slovensku v 16. – 17. storočí, na barokové predlohy nadviazali výrobcovia začiatkom 18. storočia, v ďalších obdobiach sa prispôsobovali potrebám a vkusu vidieckeho obyvateľstva. Medené a cínové džbány sa vyrábali pre potreby cechov. Kameninové, vyrábané v manufaktúrach a sklené v sklárskych hutách prenikli do ľudového prostredia v 19. storočí. Džbány zo smaltovaného plechu boli prevažne domácej proveniencie (Fiľakovo). Zvláštnosťou mimo bežného sortimentu boli tzv. debnené džbány s takmer uzatvoreným ústím a malým vyčnievajúcim otvorom na pitie, žartovné džbány s viacerými otvormi na pitie. Domácim špecifikom boli aj fajansové džbány, ktoré sa vyrábali pre židovskú náboženskú obec a spolok Chevra kadišša v Sobotišti. Džbány vyhotovené v 20. storočí mali v tvorbe najvýznamnejších slovenských keramikárov (I. Bizmayer, J. Franko a ďalší) individuálne spracované tvary a výzdobu.

Džbán. Beluj, 1883. Prevzaté z Danglová, O.: Dekor/Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001, s. 54
Džbán. Beluj, 1883. Prevzaté z Danglová, O.: Dekor/Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001, s. 54

AutorIrena Pišútová

Literatúra

Kalesný, F.: Habáni na Slovensku. Bratislava 1981.
Landsfeld, J.: Lidové hrnčířství a džbánkářství. Praha 1950.
Pišútová, I.: Fajansa. Bratislava 1981.
Remeselná výroba s akcentom na hrnčiarsku, džbankársku, kachliarsku a kameninovú produkciu. Etnograf a múzeum VII. Rimavská Sobota 2004. Zostavovateľka: Oľga Bodorová.