zvieratá
jedince zo živočíšnej ríše. Na Slovensku existovali predstavy o príbuznosti ľudí a zvierat a premene ľudí na zvieratá. Rozprávky o zvieratách spolu s fantastickými a démonologickými rozprávkami tvoria súčasť najstaršej vrstvy slovenského folklóru. Výsledky pozorovaní, vedomosti a predstavy o spôsobe života, skutočných či domnelých vlastnostiach domácich a divo žijúcich zvierat sa uplatňovali v každodenných hospodárskych činnostiach, v chove zvierat a ich love. Odrážali sa tiež v symbolike zvierat (lasica ako symbol rýchlosti a úskočnosti, líška ako symbol prefíkanosti, medveď ako symbol sily a podobne) využívanej vo folklóre či výtvarnom prejave. Predstavy o predpokladaných vzťahoch a magických súvislostiach medzi svetom zvierat a svetom ľudí sa uplatňovali v rodinných i kalendárnych obyčajoch, v maskách, v liečebných praktikách, veštbách, predzvestiach a podobne. Podľa zvierat boli na celom území Slovenska nazývané mnohé detské hry (na ovečky, na kone, na capka, na husi), boli tiež námetom hádaniek (Dycky chodzí po svece, a dycky je doma – slimák) a riekaniek: na juhozápadnom Slovensku napríklad volali deti na netopiera: Pír, pír, netopír, jak daleko zalecíš…; na lienku: Pánbičkova kravička, kdze je tvoja mamička…; na bociana: Bohdál lecí, nemá dzecí, a my máme nepredáme, bohdálovi ništ nedáme. Správanie domácich i divožijúcich zvierat bolo podkladom na predpovedanie počasia: Koza dvíha chvost, voda berie most; Keď líška breše, bude búrka; Keď krt ide do zeme hlbšie, bude skoro tuhá zima a podobne. Časti zvieracích tiel, získavané spravidla zložitými magickými praktikami, sa využívali ako amulety, magické, ochranné či liečebné prostriedky.