zaklínanie

slovný útvar, ktorého vyrieknutie v presnej podobe, v určený čas a v presne vymedzených podmienkach malo magicky pôsobiť na nadprirodzené sily a donútiť ich podriadiť sa zaklínajúcemu. Skrátenou formou zaklínania bola kliatba. Znenie zaklínaní zachytili protokoly stredovekých čarodejníckych procesov a rôzne receptáre, do ktorých sa zapisovali formuly i návody na ich používanie voči konkrétnemu démonovi. Vo folklóre sa zmienky o zaklínaniach a kliatbach zachovali v čarovných rozprávkach, baladách a povestiach. Na podklade zaklínania vznikli vinše vo forme rozkazu, tvoriace súčasť koledovania. K zaklínaniu majú obsahom blízko zariekania s negatívnym zámerom, označované ako porobenie, majúce privodiť neúspech, chorobu, neúrodu či smrť. Z toho, že sa kvôli dodržaniu stanoveného znenia zaklínania prípadne čítali, vzniklo označenie začitovanie, ktoré sa používalo aj ako synonymum zariekania.