slanina

podkožná tuková vrstva ošípaných. V tradičnej slovenskej kuchyni bola slanina charakteristickou a významnou potravinou. Domáca slanina v horských oblastiach nebola hrubá. Zo zabitej ošípanej sa vyrezali pláty slaniny pozdĺž chrbtice, čím vznikli dve rovnaké polovice. Dôkladne sa potreli soľou, okorenili cesnakom, posypali rascou a niekoľko dní sa máčali v slanom rôsole. Potom sa zavesili sušiť alebo údiť do podstrešia domu do komína. Vyúdená slanina sa konzumovala ako kaloricky výdatné jedlo s chlebom, na kocky pokrájanou a upraženou slaninou sa mastili kaše, cestoviny a zemiaky. Na praženej slanine zmiešanej s múkou sa robila zápražka, ktorá dodávala mnohým slovenským tradičným polievkam a prívarkom charakteristickú chuť. Keď sa mala slanina skladovať kratší čas, konzervovala sa len solením alebo obarením horúcou vodou. Veľká časť obyvateľstva horských oblastí bola však odkázaná na slaninu dovážanú z južných častí Slovenska. Odtiaľ bola slanina hrubšia, viac nasolená i údená. Na obchod so slaninou sa špecializovali niektorí furmani, napríklad z Čierneho Balogu. V priebehu 20. storočia sa začala časť slaniny vyškvarovať na masť a oškvarky. Konzumácia slaniny je i v súčasnosti na dedinách veľmi rozšírená. Na rozdiel od minulosti sa slanina spolu s klobásami a mäsom údi v udiarni postavenej na dvore domu.