Smrťhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/smrt.jpg500619Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
Smrť
(Smrť, kmotra, tetka Smrť)
démonická bytosť; personifikácia smrti v ľudových predstavách a v ústnej ľudovej slovesnosti. Vyslovenie jej mena sa v strachu pred privolaním často zakazovalo (tabu) a vyjadrovalo opisne pomocou jej vlastností (zubatá, tá s kosou). Stelesnená Smrť mala ľudskú i zvieraciu podobu: ženy neurčitého (skôr staršieho) veku, oblečenej v odeve alebo zahalenej v plachte bielej (smútočnej) farby; bieleho zvieraťa (koza, hus, mačka, pes, zajac) neraz nezvyčajnej veľkosti. Ukázala sa tomu, kto mal v krátkom čase zomrieť, niekedy sa objavovala na miestach tragédií. Jej pôvod sa odvodzoval z duše žien, ktoré umreli v šestonedelí pred vádzkou, alebo starých žien, ktoré umreli slobodné. Najmladšou a najrozšírenejšou predstavou Smrti je kostlivec s kosou, často na koni. Sprostredkovali ju z kresťanského umenia stredoveké nástenné maľby a kníhtlač. Látky o Smrti sú rozšírené aj v démonologických podaniach (napríklad motív ako človek preľstil či spútal Smrť, čo si poň prišla). V pohrebných hrách Smrť predstavovala pustošivé ničenie, a zároveň ukazovala obnovujúcu silu života. Jej zobrazenie v ľudovom výtvarnom umení, najmä v maľbe na skle, sa stotožňuje s barokovou apokalyptickou predstavou;
druh masky: (a) Smrtka: strašidelná maskovaná postava v mikulášskych a vianočných obchôdzkach. Zobrazuje ju vysoký chudý chlap v bielej plachte so zamúčenou tvárou a so starou vyštrbenou kosou. Vo fašiangovej obchôdzke s kozou je spolupútnikom čerta (Zamagurie), zriedkavo sa vyskytuje aj v priadkových hrách (najmä na východnom Slovensku; (b) novodobý typ fašiangovej masky zobrazujúcej kostlivca;
označenie slamenej figuríny Moreny (symbolu zimy) na Spiši a v Gemeri.
Smrť v ilustrácii M. Benku k rozprávke Smrť kmotra a zázračný lekár. Prevzaté z Dobšinský, P.: Prostonárodné slovenské povesti. Bratislava 1958, 242
Smrť v ilustrácii M. Benku k rozprávke Smrť kmotra a zázračný lekár. Prevzaté z Dobšinský, P.: Prostonárodné slovenské povesti. Bratislava 1958, 242
Kiliánová, G.: Ľudová próza. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 282-300. Chorváthová, Ľ.: Smrť. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 74, mapy 17-24. Botík, J. (ed.) a kol.: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku s osobitným zreteľom na etnickú a konfesionálnu mnohotvárnosť. Bratislava 2001.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.