Smrť
(Smrť, kmotra, tetka Smrť)
- démonická bytosť; personifikácia smrti v ľudových predstavách a v ústnej ľudovej slovesnosti. Vyslovenie jej mena sa v strachu pred privolaním často zakazovalo (tabu) a vyjadrovalo opisne pomocou jej vlastností (zubatá, tá s kosou). Stelesnená Smrť mala ľudskú i zvieraciu podobu: ženy neurčitého (skôr staršieho) veku, oblečenej v odeve alebo zahalenej v plachte bielej (smútočnej) farby; bieleho zvieraťa (koza, hus, mačka, pes, zajac) neraz nezvyčajnej veľkosti. Ukázala sa tomu, kto mal v krátkom čase zomrieť, niekedy sa objavovala na miestach tragédií. Jej pôvod sa odvodzoval z duše žien, ktoré umreli v šestonedelí pred vádzkou, alebo starých žien, ktoré umreli slobodné. Najmladšou a najrozšírenejšou predstavou Smrti je kostlivec s kosou, často na koni. Sprostredkovali ju z kresťanského umenia stredoveké nástenné maľby a kníhtlač. Látky o Smrti sú rozšírené aj v démonologických podaniach (napríklad motív ako človek preľstil či spútal Smrť, čo si poň prišla). V pohrebných hrách Smrť predstavovala pustošivé ničenie, a zároveň ukazovala obnovujúcu silu života. Jej zobrazenie v ľudovom výtvarnom umení, najmä v maľbe na skle, sa stotožňuje s barokovou apokalyptickou predstavou;
- druh masky: (a) Smrtka: strašidelná maskovaná postava v mikulášskych a vianočných obchôdzkach. Zobrazuje ju vysoký chudý chlap v bielej plachte so zamúčenou tvárou a so starou vyštrbenou kosou. Vo fašiangovej obchôdzke s kozou je spolupútnikom čerta (Zamagurie), zriedkavo sa vyskytuje aj v priadkových hrách (najmä na východnom Slovensku; (b) novodobý typ fašiangovej masky zobrazujúcej kostlivca;
- označenie slamenej figuríny Moreny (symbolu zimy) na Spiši a v Gemeri.