fašiangy
- obdobie od sviatku Troch kráľov (6. január) do Popolcovej stredy (pohyblivý sviatok) medzi vianočnými sviatkami a veľkým pôstom. Konali sa spoločné priadky, zakáľačky a svadby, ktoré sprevádzali hry, zábavy, obchôdzky masiek (maškár) a muzík po dedine;
- zvyky v závere fašiangového obdobia so stopami staroslovanských agrárnych obradov predjaria aj európskej karnevalovej tradície. Magicko-prosperitné úkony mali blahodarne pôsobiť na dobrú úrodu (ľanu, konopí, zemiakov). Posledné dni sa nazývali posledný fašank, bláznivé dni, šalone dni, ostatky, mjesopust, mjasnica. Vtedy sprievody mládencov obchádzali domy a tancovali osobité fašiangové tance. Fašiangovníkom sa za obchôdzku ponúklo zajesť, vypiť i peniaze, z vyzbieranej slaniny, klobásy a vajec si po obchôdzke robili hostiny. Boli zaužívané aj tam, kde sa obchôdzky nekonali. Na pohostenie počas fašiangových susedských a priateľských návštev sa smažili šišky, fánky, pampúchy, kreple, grapne. Konali sa tanečné zábavy, najmä vo fašiangový utorok ako posledná muzika pred pôstom, na ktorej sa niekde pochovávala basa. V mestách mali špecifickú podobu zábavy a sprievody remeselníckych cechov. Usporadúvali súťažné hry, obradne prijímali učňov medzi tovarišov, volili nových cechmajstrov. Po zániku cechov sa udržiavali maškarné plesy, bály a tanečné zábavy. Fašiangy sa v redukovanej forme (jedlá, tanečné zábavy, maškarné plesy, pohostinnosť) zachovávajú na väčšine územia Slovenska, v mnohých dedinách sa konajú sprievody masiek.
Fašiangovníci z Fačkova (okr. Žilina), 1988. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: H. Bakaljarová
AutorDaniel Luther
Pozri aj
Literatúra
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Slivka, M.: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava 2002.
Luther, D.: Projekcia človeka vo fašiangových hrách. In: Slovenský národopis, roč. 42, 1994, č. 4, 428-443.
