farba

farba

farba 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

farba

  1. farbivo;
  2. asociatívne-emotívny jav, ktorého symbolika vychádza zo vzťahu k svetlu. Ľudovému prostrediu sa vo všeobecnosti pripisuje obľuba farieb. Na Slovensku sa od konca 19. a v 20. storočí prejavila najmä v ľudovej tradičnej maľbe vnútorných a vonkajších stien domu, nábytku (maľba na skle, dreve, keramike), ale najmä v ľudovom odeve v súvise s možnosťou nákupu továrensky vyrábaných farieb, látok a priadze. V skladbe odevu a vo výšivke jednofarebné alebo jednoduché farebné zostavy vtedy vystriedala viacfarebnosť. Zároveň sa formovali regionálne návyky na určitý druh chromatiky, spočívajúce v dominantnom postavení niektorých farieb (napríklad v piešťanskej výšivke žltá), v spôsobe skladania farebných sústav (napríklad v Košeckom Rovnom poznali štyri: na bielo, miešano, čierno, červeno), v negácii určitých farieb (takmer vylúčenie žltej z výšivky v okolí Krupiny). V ľudovom odeve na Slovensku sa farbami vyjadrovala opozícia mladosti, sviatočnosti (veselé žiarivé farby, pestrofarebnosť) a staroby, každodennosti, smútku (monochromatickosť, jednoduché farebné zostavy), liturgická symbolika (uprednostňovanie bielej na Ducha, Božie telo, Vianoce; červenej na Turíce; čiernej alebo studených farieb na advent, pôst; bielo-modrej na mariánske sviatky).

AutorOľga Danglová

Pozri aj
Literatúra

Danglová, O.: Estetika farby v západoslovenskej výšivke. In Umění a řemesla 1981, s. 32-35.

Preskočiť na obsah