rovnodennosť

astronomický začiatok jari (21. marec) a jesene (23. september), keď je deň rovnako dlhý ako noc. Ľudový kalendár nepočítal s astronomicky presnými dňami rovnodennosti. Na základe empirických poznatkov o vegetačnom cykle prírody sa s obdobím jarnej rovnodennosti spájali magické úkony a predstavy pôvodne súvisiace s jarným novoročím. Prvý spln mesiaca po jarnej rovnodennosti určoval termín Veľkej noci, od ktorej bol odvodený koniec fašiangov a začiatok Turíc. Poverové praktiky, zákazy a veštby sa zameriavali na úrodu, predpovede počasia, prosperitu hovädzieho dobytka, ochranu pred strigami, čiastočne i na zdravie ľudí. Napríklad 25. marec (Štepná Mara) sa považoval za najvhodnejší deň na sadenie a štepenie stromov, v teplejších oblastiach sa k tomuto dňu viazal prvý výhon dobytka. Podľa ľudového kalendára sa jeseň začína na Bartolomeja (24. august). Jesenná rovnodennosť sa v obyčajoch tak výrazne neodrazila, sú zamerané na poďakovanie za úrodu.