remeselníctvo

spoločenská skupina remeselníkov. Remeselníctvo bolo organizované:

1. v systéme služobníckych osád;
2. v cechoch do roku 1872;
3. v hospodárskych, spoločenských a politických organizáciách a živnostenských spoločenstvách do roku 1950;
4. v socialistickom výrobnom družstevníctve, komunálnych podnikoch a remeselníckych povolaniach do roku 1989;
5. v záujmových občianskych a profesijných združeniach (spolky, zväzy, cechy) a v Slovenskom živnostenskom zväze (po roku 1990).

Povedomie príslušnosti k remeselníctvu bolo na Slovensku do polovice 19. storočia slabšie ako povedomie príslušnosti ku konkrétnemu remeslu. Zmena nastala v 80. rokoch 19. storočia, keď došlo k zakladaniu spoločných organizácií a k upevňovaniu spoločného povedomia remeselníctva pri obhajovaní spoločných hospodárskych záujmov v protiváhe k nastupujúcemu priemyslu, nekalej súťaži, neúmernému zdaňovaniu a iným javom ohrozujúcich malovýrobcov. Platformu na utváranie stavovskej súdržnosti vytváral istý stupeň samosprávy. Dôležitou spoločenskou funkciou remeselníctva bola výchovná činnosť. Remeselníctvo vychovávalo od 18. storočia odborné pracovné sily (učňov, tovarišov) pre manufaktúry a priemysel. Remeselníctvo v dedinskom prostredí bolo vo väčšej miere zastúpené až od 1. polovice 19. storočia. So zmenou spoločenského postavenia remeselníkov sa menil aj celý ich spôsob života. Navonok sa to prejavovalo najmä zmenou odevu, bývania, zvykov. Pre remeselníkov sa niektoré dovtedajšie bežné práce stali nevhodnými, preto si ich dali vykonať (napr. práce na poli), alebo si na ne najali sluhu. Vyzdvihovanou prednosťou remeselníkov bola kvalitná ručná práca, na rozdiel sériovej, strojovej výroby, ale aj od nekvalitnej práce „fušerov“. Táto črta stavovskej hrdosti a profesionálnej cti, že remeselník vykonáva kvalitnú prácu, pretrváva v remeselníckych povolaniach do súčasnosti.