živnostníctvo

živnostníctvo

živnostníctvo 717 1016 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

živnostníctvo

spoločenská skupina živnostníkov. V zmysle živnostenského zákona bol živnostníkom každý, kto samostatne vykonával akúkoľvek živnosť, a to buď slobodnú (vrátane obchodných živností), remeselnú, alebo koncesovanú na základe živnostenského listu, prípadne koncesného dekrétu vydaného živnostenským úradom. Živnosťou je v najširšom zmysle každá hospodárska činnosť, vykonávaná jednotlivcom alebo skupinami, určená pre tržný alebo obchodný styk s cieľom dosiahnuť zisk. Pojem živnosť bol na Slovensku zavedený v roku 1924 vydaním živnostenského zákona. Roku 1930 bolo na Slovensku 98 030 živností, zamestnávajúcich 322 326 osôb (majstri, pomocníci, robotníci a i.). Živnostníctvo bol organizované v živnostenských spoločenstvách, ktoré boli zmiešané (s pôsobnosťou v rámci bývalých okresov) a odborné (v Bratislave a Košiciach). Tieto spoločenstvá sa združovali do krajinských zväzov. V roku 1936 združovali 3 krajinské zväzy 112 živnostenských spoločenstiev: 81 zmiešaných, 11 obchodných grémií, 11 živnostenských spoločenstiev hostinských a výčapníkov a 9 odborných živnostenských spoločenstiev.

Stanovisko banskobystrického živnostníctva ku kríze, 1933. Súkromný archív. Foto M. Kaľavský.
Stanovisko banskobystrického živnostníctva ku kríze, 1933. Súkromný archív. Foto M. Kaľavský.

AutorMichal Kaľavský

Literatúra

Kaľavský, M.: Živnostensko-zveľaďovacia akcia na Slovensku. In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 74, 1980, História 20, 177–204.
Urban, A.: Živnostenské pomery na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Martin 1925.

Preskočiť na obsah