kút
(kultový kút, kút s obrazmi, stolový kút, oltárik, pod uhlom)
miesto, kde sa v tradične členenom interiéri domu nachádzal stôl s lavicami; kút hlavného obytného priestoru, izby, situovaný diagonálne s pecou, spravidla smerom na východ. Podľa ľudovej viery jedno zo sídel domového hada, ochrancu rodu a gazdovstva. Miesto každodenného modlenia a stolovania, pri ktorom na najčestnejšom mieste sedela hlava rodiny, gazda. Niekde bol nazývaný aj chlapský kút (v protiklade k babskému kútu, v ktorom stála pec). Počas svadby sa tu nevesta rozlúčila s rodičmi, uskutočňoval sa tu právny akt uzavretia manželstva – oddávanie. Umierajúceho sem prekladali na uľahčenie smrti; hlavou do kúta a nohami ku dverám mal ležať mŕtvy pred pohrebom. Na lavicu alebo na stôl v kúte sa kládol novorodenec po prvom kúpeli alebo po príchode z krstu, sem sa na Štedrý večer hádzali orechy, varený hrach alebo obilné zrná s medom, aby sa zabezpečila prosperita gazdovstva. Jeho magickému významu zodpovedalo aj prechovávanie božieho daru – svätenej vody a chleba. Najdôležitejšiu súčasť kultového kúta tvorili sväté obrazy, púťové tlače, maľby na skle povešané na stene alebo poukladané na poličke tvoriacej domáci oltárik so soškami svätých. Sem bolo zvykom klásť dôležité predmety – magicky účinné lieky, dokumenty, pamiatky z pútí, suveníry. Sväté obrazy postupom času dopĺňali fotografie (sobášne, zomretých či dlhodobo vzdialených členov rodiny) a ozdobné taniere, na poličku pribudlo rádio; odstránili sa lavice a stôl zatisnutý do kúta sa neskôr stal miestom pre televízor.
miesto, kde sa v tradične členenom interiéri domu nachádzal stôl s lavicami; kút hlavného obytného priestoru, izby, situovaný diagonálne s pecou, spravidla smerom na východ. Podľa ľudovej viery jedno zo sídel domového hada, ochrancu rodu a gazdovstva. Miesto každodenného modlenia a stolovania, pri ktorom na najčestnejšom mieste sedela hlava rodiny, gazda. Niekde bol nazývaný aj chlapský kút (v protiklade k babskému kútu, v ktorom stála pec). Počas svadby sa tu nevesta rozlúčila s rodičmi, uskutočňoval sa tu právny akt uzavretia manželstva – oddávanie. Umierajúceho sem prekladali na uľahčenie smrti; hlavou do kúta a nohami ku dverám mal ležať mŕtvy pred pohrebom. Na lavicu alebo na stôl v kúte sa kládol novorodenec po prvom kúpeli alebo po príchode z krstu, sem sa na Štedrý večer hádzali orechy, varený hrach alebo obilné zrná s medom, aby sa zabezpečila prosperita gazdovstva. Jeho magickému významu zodpovedalo aj prechovávanie božieho daru – svätenej vody a chleba. Najdôležitejšiu súčasť kultového kúta tvorili sväté obrazy, púťové tlače, maľby na skle povešané na stene alebo poukladané na poličke tvoriacej domáci oltárik so soškami svätých. Sem bolo zvykom klásť dôležité predmety – magicky účinné lieky, dokumenty, pamiatky z pútí, suveníry. Sväté obrazy postupom času dopĺňali fotografie (sobášne, zomretých či dlhodobo vzdialených členov rodiny) a ozdobné taniere, na poličku pribudlo rádio; odstránili sa lavice a stôl zatisnutý do kúta sa neskôr stal miestom pre televízor.
Kultový kút s obrazmi a plastikami svätcov. Žakarovce (okr. Gelnica), 1954. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba: V. Scheybal
AutorĽubica Chorváthová
Pozri aj
Literatúra
Chorváthová, Ľ.: Paralely rodinno-rodového kultu v zvykosloví dvoch kysuckých obcí. In: Slovenský národopis, roč. 37, 1989, 41-50.
Plessingerová, A.: Otázka existence stolu, jeho vývoje a stolování ve slovenských dědinách pod Javorníky. In: Slovenský národopis, roč. 10, 1962, 227-280.
Plessingerová, A.: Zvyklosti a pověry při stavbě obydlí a obyčeje spojené se životem v domě na slovenských svazích Javorníků. In: Český lid, roč. 56, 1969, 15-34.
