fašiangové tance
skupina tancov, ktoré sú významovo späté s fašiangovými obchôdzkami a zábavami v závere fašiangového obdobia. Podľa funkčnej viazanosti rozlišujeme fašiangové tance obradové, ďalej neobradové s pevnou väzbou na fašiangy a tance bez špecifickej väzby k fašiangom. Patria sem:
- tance na úrodu (pre konope, na ľan), v ktorých výskoky tancujúcich, zdvíhanie a vyhadzovanie tanečníc do výšky mali privodiť želanú úrodu. Vyskytovali sa na pomedzí západného a stredného Slovenska;
- tance s klátikom: fašiangovníci priviazali tanečnici klátik na nohu alebo zavesili okolo krku a následne tancovali bežné párové krútivé tance (západné Slovensko);
- tance s ražňami: pohybovo jednoduché mládenecké tance, v ktorých tanečníci krúžia, poskakujú okolo ražňa zapichnutého do povaly, podlahy, alebo držiac ražne sa krútia a tlčú nimi o zem (južná časť stredného Slovenska);
- reťazové palicové tance;
- obručový debnársky tanec;
- verbunkový tanec Turkov, ktorý má formu tanečného dialógu veliteľa a Turkov (Šaštín a okolie);
- tance maškár: spontánne tanečné improvizácie alebo adaptácie párových tancov. Stabilnejšiu formu majú skupinové tance maškár (napr. Herivašci v Štefanove);
- tance prenesené k fašiangovej tradícii: rozličné tance, tanečné hry a ceremoniály zväčša staršieho pôvodu, ktoré boli všeobecne rozšírené, ale v procese zanikania sa pričlenili k fašiangom. Takými sú napríklad zástupový napodobovací káčerový tanec, zbojnícky tanec, šatkovec, lopatkový tanec, Adamica a iné.
Popri týchto fašiangových tancoch sa dnes tancujú i nešpecifikované ľudové tance (párové krútivé, polky a valčíky), ktoré suplujú zanikajúce fašiangové tance.