vlnahttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/vlna1.jpg800529Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
vlna
srsť zvierat, predovšetkým oviec, používaná ako textilná surovina. Najstaršie nálezy zvyškov vlnených textílií z územia Slovenska sú z mladšej doby železnej. V stredoveku bol rozšírený nížinný chov oviec, najmä plemena birka. Od 15. storočia sa začal v súvislosti so salašníctvom rozširovať chov oviec plemena valaška – najrozšírenejšej ovce v horských oblastiach Slovenska od polovice 16. do začiatku 20. storočia. Od polovice 18. storočia stúpala produkcia jemnej vlny pre potreby remesiel a manufaktúr. Vlna, získavaná strihaním oviec (ojedinele vytŕhaním), sa rozvoľňovala čuchraním, pomocou hrebeňov, upravovala sa mykaním krampľami alebo česaním hrebeňmi. V tradičnej manufaktúrnej, remeselnej a domáckej produkcii textilu sa ovčia vlna spracúvala plstením alebo pradením a druganím na nite, následne pletením, napríklad na pančuchy, kopytcia, a tkaním na súkno, mlynské plátenko, cajg, guby. Ovčia vlna sa často miešala so srsťou kôz, kravskou srsťou (volovina) pri výrobe súkna a gúb, i srsťou z ošípaných, napríklad pri zhotovovaní papúč. Od druhej polovice 19. storočia sa začínali aj v dedinskom prostredí používať jemnejšie, priemyselne vyrábané vlnené priadze. Nazývané boli často podľa miesta pôvodu, ako berlínka (napríklad haras – Arras vo Francúzsku), alebo podľa suroviny (napríklad kamrhól – Kammelhaar = ťavia srsť). Pre výrazné farby sa dovážané vlnené priadze používali najmä vo výšivke, pri pletení čipiek i v tkaninách.
Strihanie oviec na salaši. Závadka nad Hronom (okr. Brezno), 1952. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto F. Hideg.
Sušenie vypranej vlny rozloženej na doskách. Žakarovce (okr. Gelnica), 1954-1955. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto F. Hideg.
Čuchranie vlny rukami. Žakarovce (okr. Gelnica), 1954-1955. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto F. Hideg.
Strihanie oviec na salaši. Závadka nad Hronom (okr. Brezno), 1952. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto F. Hideg.
Paličková-Pátková, J.: Ľudová výroba na Slovensku. Bratislava 1992. Furmánek, V. – Pieta, K.: Počiatky odievania na Slovensku. Bratislava 1985. Staňková, J.: Domácke spracovanie plátna a súkna. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 355-469.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.