súkno

súkno

súkno 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

súkno

(darovec, garažia, karažia, huňa, postav)
tkanina z ovčej vlny, prípadne s prímesou srsti iných zvierat, upravená splsťovaním. Riedka tkanina plátnovej alebo keprovej väzby sa po prípadnom zošití dvoch jej kusov po dĺžke naskladala do väčších záhybov a uložila do valchy. Tlakom dopadajúcich drevených kladív a pôsobením teplej vody s pridanými prostriedkami na odmastenie a premáčanie vlny (moč, mydlo a i.) tkanina zhustla, zhrubla a zmenšila sa po dĺžke i po šírke. Čas potrebný na dostatočné ubitie tkaniny (od šesť hodín do troch dní) závisel od kvality použitej vlny. Pri remeselnej i manufaktúrnej výrobe kusy súkna po ubíjaní sušili napnuté na rámoch. Podomácky sa súkno na Slovensku vyrábalo do 60. rokov 20. storočia. Z hrubého sedliackeho alebo halenového súkna zhotovovali vrchné odevy. Zo súkna boli aj kapce, zápästky, pokrovce a pod. Jemnejšie súkna sa vyrábali iba v niektorých súkenníckych centrách (Skalica, Pezinok, Modra).

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976.
Marková, E.: Výroba halenového súkna na Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 30, 1982, 69-88.
Staňková, J.: Domácke spracovanie plátna a súkna. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 355-469.

Preskočiť na obsah