veľkorodina

veľkorodina

veľkorodina 800 565 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

veľkorodina

forma tradičnej rodiny, ktorá zahŕňa viac manželských párov aj s ich potomstvom, teda viac jednoduchých rodín. Delí sa na otcovskú a bratskú veľkorodinu. Otcovskú veľkorodinu tvoria rodičia s rodinami dvoch a viacerých detí, najčastejšie synov. V bratskej žijú bratia so svojimi rodinami bez spoločných priamych predkov. Veľkorodina môže mať ešte širšiu štruktúru, ak v nej žijú i ďalší príbuzní.
Termín veľkorodina nájdeme v odbornej literatúre od polovice 20. storočia, nahradil staršie označenie čeľaď, patriarchálna rodina, veľkorodinná zádruha, zádruha či iné. Bádatelia sa v 19. a začiatkom 20. storočia snažili prostredníctvom poukazovania na výskyt veľkorodiny dokázať archaický charakter života na slovenskom vidieku. Po roku 1950 zase podporovali oficiálnu dogmu o periodizácii rodových a rodinných spoločenstiev od matriarchátu cez patriarchát k veľkorodinám, a napokon k jednoduchým rodinám súčasnosti. Ďalšie výskumy ukázali, že veľkorodina predstavuje len jednu fázu rodinného spolužitia, keďže sa forma rodiny dynamicky mení v priebehu života jej členov.
Podmienkou pre život vo veľkorodinách bola relatívna majetková sebestačnosť, prípadne doplňovaná rôznymi druhmi zárobkov. Nedielny majetok, ktorý spájal veľkorodinu, patril podľa obyčajového práva všetkým potomkom, ktorí na ňom žili a pracovali. Najvyššie postavenie mal gazda a gazdiná. Zodpovedali za organizáciu práce a rozdeľovali jej produkty. Najvýraznejším spojivom veľkorodiny bola konzumná jednota (o jednom chlebe, pri jednom ohnisku). Oblasť spotreby charakterizovala jednotu v porovnaní so spolníkmi.
K deleniu veľkorodiny prichádzalo po smrti spoločných predkov (rodičov). Niekde sa ako krajná časová hranica pre deľbu rodiny, ktorá sa v priebehu pokolení periodicky opakovala, uvádzala dospelosť vnukov. Individualizácia rodinných vzťahov v súvislosti so zmenami v spoločnosti v 2. polovici 20. storočia prispela k zániku výskytu veľkorodinných foriem.

Viacgeneračná rodina z Hontu. Jabloňovce (okr. Levice), 1923.  Ústav etnológie SAV Bratislava
Viacgeneračná rodina z Hontu. Jabloňovce (okr. Levice), 1923. Ústav etnológie SAV Bratislava

AutorĽubica Herzánová-Voľanská

Literatúra

Botík, J.: K problematike rodinného života v oblasti Krupinskej vrchoviny. In: Slovenský národopis, roč. 15, 1967, č. 3, 386-416.
Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.
Salner, P.: Vývoj štruktúry kysuckej rodiny v 20. storočí. (Na materiáli z obce Riečnica.) In: Slovenský národopis, roč. 30, 1982, č. 2, 390-396.

Preskočiť na obsah