čeľaď
- Členovia rodiny, rodina akéhokoľvek druhu. Ak v jednom dome žilo viacero samostatných rodín ako spolníci, označovali sa ako dvojaká, trojaká čeľaď;
- nediel, zádruha, v odbornej literatúre prelomu 19. a 20. storočia spoločenstvá príbuzných osôb žijúcich zo spoločného nedielneho majetku;
- v odbornej terminológii do polovice 20. storočia veľkorodina;
- služobníctvo na hospodárstvach majetných gazdov, tiež poľnohospodárske robotníctvo na veľkostatkoch (poľnohospodárska čeliadka), ktoré pracovalo za plat, byt a stravu. Bývalo a stravovalo sa v samostatných miestnostiach (čeľadníkoch, čeľadných izbách, čeľadincoch). Medzi gazdom a čeľaďou existoval pomer presahujúci pracovnú zmluvu, vyhradzoval gazdovi široké dispozičné oprávnenia aj v osobných veciach čeľadníkov;
- tovariši a učni v pracovnom pomere u remeselníkov, boli pôvodne všestranne závislí a odkázaní na majstra;
- mládež.