zárobok

odmena za prácu vyjadrená peňažne či naturáliami. V tradičnom rurálnom prostredí sa zárobky jednotlivých členov rodiny stali v rámci rodinného nedielneho hospodárenia zväčša jeho súčasťou. Spôsoby získania zárobku i jeho miera a význam pre živobytie rodiny boli rôzne v rôznych oblastiach i obdobiach. Zväčša išlo o predaj výrobkov z domácej produkcie, rastlinných a živočíšnych produktov, sezónnu prácu, nádennícku prácu či doplnkové zamestnania. Niekedy mohli byť tieto i výnosnejšie ako roľnícke povolanie (najmä v oblastiach so špecializovanými činnosťami: vinohradníctvo, drotárstvo, chov oviec sústredený na mliečnu produkciu a podobne). Na zárobky na rôzne dlhé časové obdobia chodili zväčša mladí ľudia do sobáša, po sobáši manželské páry či muži samotní. S malými deťmi ostávali doma starí rodičia a ženy. V rodine sa často ponechávali ženám drobné i „ženské peniaze“ za spoločné produkty speňažené na trhu (mliečne výrobky, vajcia), ako aj za zber lesných plodín cez sviatočné dni, keď si rodina nenárokovala ich prácu. Miestami si dcéry mohli ponechať príjmy z výžinkov alebo iných zárobkov, aby si nakúpili výbavu, ktorú v inom prípade poskytovala rodina.