rakva

(truhla, truna)
schránka, v ktorej sa do hrobu pochováva mŕtvy. Na území Slovenska sa všeobecne začala používať koncom 18. storočia. Rakvy zhotovovali z drevených dosák sami príslušníci rodiny alebo tesári či stolári po tom, čo mŕtve telo odmerali paličkou nazvanou merťuch. V rámci obyčajových prejavov a predstáv spojených s úmrtím bola jej príprava súčasťou pohrebných obradov. Úprave truhly a veciam, ktoré sa do o nej dávali, sa venovala mimoriadna pozornosť. Aby rodinu nepostihla neúroda a telo prirodzene zotlelo, nesmeli sa do truhly dostať slama, seno ani perie. Mŕtveho oblečeného v šatách zvykli dávnejšie do truhly zabaliť aj do bielej plachty, v ktorej prestrihli otvor na tvár, k nohám mu položili uzlíček so sväteninami, niekde aj šípové a hlohové prúty. Realizované magické praktiky súviseli najmä s predstavami o potrebe zabezpečenia problematických mŕtvych (s podozrením na vampirizmus), ochrane pred revenantizmom, možným vracaním sa zomrelého (ak by napríklad mŕtveho v rakve vynášali z domu a vnášali na cintorín nie nohami, ale hlavou napred). V snahe zamedziť mŕtvemu, u ktorého sa predpokladalo možné navracanie sa na svet, opustiť rakvu, omotávali ju pred spustením do zeme železnými reťazami alebo aspoň tŕňovými prútmi.