postrižiny

postrižiny

postrižiny 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

postrižiny

staroslovanský rituál pri prvom strihaní vlasov dieťaťa. Konali sa v čase, keď mesiac pribúdal, a to krátko po narodení, alebo boli medzníkom medzi detstvom a dospievaním. Patrili medzi obrady prechodu. U slovanských národov mali formu slávnosti v širšom rodinnom kruhu za prítomnosti kmotra, ktorý strihanie ukončil. Vlasy sa spálili alebo sa používali v ľudovom liečení. Z územia Slovenska nemáme priame údaje o existencii postrižín ako prechodového rituálu, pretrvával len magický poverový zákaz strihania do určitého veku dieťaťa. Ešte v 19. storočí vlasy dieťaťu nestrihali do siedmeho roku, v 1. polovici 20. storočia do prvého roku v predstave, že by sa skrátil aj jeho život. Zvyk vkladať prvú odstrihnutú kader dieťaťa do škapuliara (ochranného prívesku) a nosiť ako talizman bol rozšírený ešte v 1. polovici 20. storočia. Obradové strihanie vlasov bolo známe v rozličných krajinách, napríklad aj v súvislosti so vstupom do kláštora (tonzúra).

AutorZuzana Beňušková

Literatúra

Jakubíková, K.: Rodinné obyčaje. In: Tradície slovenskej rodiny. Zost. M. Botíková. Bratislava 1977, 161-188.

Preskočiť na obsah