pikulík

démonická bytosť ľudskej podoby, blízka predstavám o démonoch – pomocníkoch a ochrancoch domu a hospodárstva. Na rozdiel od domáceho hada, lasice, zmoka, ktorí mali zvieraciu podobu, pikulík mal vzhľad drobného zlostného človiečika a majiteľ ho neustále nosil vo vrecku kabáta alebo v torbe. Pomáhal najmä furmanom. Staral sa im o kone, ktoré v noci sám kŕmil, napájal a česal. Na Liptove mal podobu pachoľaťa ako palec veľkého, ale zato neobyčajne silného. Majiteľovi prinášal šťastie najmä pri stávkach a v hazardných hrách, staral sa o dobytok a vykonával rôzne práce. Kto ho získal ako prvý, mohol ho určitým spôsobom odovzdať druhému a ten tretiemu majiteľovi; tretí sa ho už nemohol zbaviť a po jeho smrti si pikulík vzal za preukázané služby jeho dušu do pekla. To ho čiastočne stotožňuje s predstavou zmoka. Vo folklórnych útvaroch sa táto bytosť nazýva rarášek. Názov pikulík je odvodený z litovského pykulas, lotyšského pikals, staropruského pickuls – čert, diabol. O rozšírenosti tejto predstavy na Slovensku svedčia aj výroky: a snáď ti tie kone pikulík chová, keď sú ti také tučné; nemohol som sa ho striasť ako pikulíka; zlostný ako pikulík.