pastierske stavby

stavebné objekty na pasienkoch určené na sezónne ustajnenie hospodárskych zvierat, ubytovanie pastierov a vykonávanie prác súvisiacich s chovom hospodárskych zvierat. Ich charakteristickým znakom bola konštrukčná jednoduchosť, sezónny charakter a veľká vzdialenosť od trvalých sídiel. Typickými pastierskymi stavbami v oblastiach karpatského salašníctva boli koliba, kolibka a košiar, prípadne i chlievy pre ošípané. Na pasienkoch pre hovädzí dobytok sa stavali jaloviarne a ohrada pre stádo (stádlo), na konských pasienkoch koniarky. Všeobecne sa na pasienkoch zriaďovali napájadlá. V niektorých podhorských a nížinných oblastiach bolo zvykom zatvárať ovce na noc do krytej ohrady (pajty), v ktorej bola niekedy umiestnená aj strunga na dojenie oviec. V oblastiach s individuálnym chovom hospodárskych zvierat boli rozšírené letné alebo zimné chotárne maštale. K pastierskym stavbám patrili pôvodne aj niektoré objekty na filiálnych hospodárstvach, ale len v období pokiaľ mali charakter sezónnych sídiel pastierov a chovateľov dobytka ( kolešňa, kónic, poľná stodola). V horských zimoviskách dobytka boli okrem kolíb a zimných košiarov (mraznica) aj senníky, ktoré v takýchto prípadoch plnili funkciu pastierskych stavieb. V období po kolektivizácii poľnohospodárstva bola všeobecná tendencia znižovať hornú hranicu výstavby pastierskych stavieb a budovať tieto objekty i ubytovacie zariadenia pre pastierov na nižšie položených pastevných plochách.