pastierstvo

extenzívny chov dobytka. Nižšia forma živočíšnej výroby než dobytkárstvo. Slovanské obyvateľstvo na území Slovenska chovalo hospodárske zvieratá v rámci dobytkárstva. V 6. storočí sa dostalo do styku s pastierskou kultúrou Avarov a v 9. storočí s pastierstvom Maďarov, čo ho však výrazne neovplyvnilo. Výrazný vplyv mala valaská kolonizácia, počas ktorej od 1. polovice 15. storočia na územie Slovenska prenikalo od východu obyvateľstvo, zaoberajúce sa salašníctvom – valaským spôsobom chovu oviec a kôz – a obsadzujúce nevyužité vyššie položené pasienky. Valasi sa na území Slovenska usádzali do 17. storočia. Okrem chovu a letného pasenia oviec i hovädzieho dobytka sa začali pod vplyvom miestnej agrárnej kultúry zaoberať aj pestovaním plodín. Salašníctvo spojené s rastlinnou produkciou sa stalo súčasťou dobytkárstva a stratilo charakter samostatného hospodárskeho systému, akým bolo v iných oblastiach Karpát. Pre pastierov-valachov, ktorí tvorili malú časť obyvateľstva, bolo pastierstvo síce hlavným zamestnaním (na Horehroní do 50. rokov 20. storočia), no často bolo dopĺňané aj inými činnosťami. V zime sa starali o dobytok v obci, vyrábali drevený riad, metly, stĺkali plte, pracovali ako furmani, drotári ap. Preto pastierstvo nemožno zaraďovať medzi hlavné zamestnania obyvateľov Slovenska v minulosti. Pastierstvom sa najčastejšie nazývalo zamestnanie pastierov dobytka v dobytkárstve a salašníctve. Ich hlavnou činnosťou bolo pasenie. Toto zamestnanie malo vplyv na spôsob ich života (bývanie, stravovanie, pastierske umenie). V niektorých zložkách pastierstva sa výrazne prejavoval vplyv karpatského salašníctva (špeciálny spôsob spracovania ovčieho mlieka na bryndzu, bisahy ako transportný prostriedok, názvy nástrojov na spracovanie mlieka ap.).